Starosta obce je zákonom a Ústavou Slovenskej republiky konštituovaný ako najvyšší výkonný orgán obce a predstaviteľ obce. Starostu obce volia obyvatelia obce na 4 roky na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním (čl. 69 ods. 3 Ústavy SR a §1 zák. číslo 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí). Funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere. Starosta nie je zamestnancom obce, ale niektoré jeho nároky sa posudzujú, ako by bol zamestnancom obce.
Starosta skladá sľub, ktorý znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem riadne plniť svoje povinnosti, ochraňovať záujmy obce a Slovenskej republiky. Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy budem pri výkone svojej funkcie starostu uplatňovať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia“.
Starosta
zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,
vykonáva obecnú správu,
zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, právnickým osobám a fyzickým osobám,
rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.
Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce. V administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom. Postavenie starostu ovplyvňuje povinnosť obce plniť aj úlohy z oblasti štátnej správy a prenesenej štátnej správy. Starosta ako nezávislý predstaviteľ obce nesmie dať prednosť osobným záujmom pred záujmami obce
